Záježová 98 -referát o stave zvolenských luhov a hájov zasiahnutých nárazovou teplou vlnou

Na úvod

Ak to ešte neviete, obec Záježová je v ostatných rokoch povestná najmä tým, že sa v nej každé leto schádzajú mladí nadšenci, ktorí už majú po krk civilizačnej mašinérie, a preto sa rozhodli oddychovať v lone panenskej prírody. Zanietene presadzujú zdravý, vegetariánsky spôsob života, zdokonaľujú sa v meditácii, v hre na ľudových hudobných nástrojoch (fujara, píšťalky, kravské zvonce) a v neposlednom rade sa pokúšajú oživiť dávno zabudnuté ľudové remeslá, ako aj obnoviť niektoré objekty tradičnej rustikálnej architektúry. Ako to však dopadne, keď sa do tohoto procesu zapojí zhruba desaťčlenná gay-skupina zarytých vyznávačov veľkomestskej aglokultúry? Len čítajte dalej!

To tu ešte nebolo

Podľa záberov z venerologickej družice sa vo štvrtok 30. júla začala brázda prihriateho letmého vzruchu sformovaná v juhozápadnom Habiotiku pozvoľna presúvať do stredu republiky. Jej okraj siahal až do oblasti bystrického Veganistanu a jeden ojedinelý výbežok zvaný Palinda prikvitol dokonca až z prešovskej arcicelulózy. Ten sa však sprevádzaný nevyhnutným emocionálnym ochladením po dvoch dňoch vrátil opäť na východ. Áno priatelia, presne takto vyzerala celková poveternostná situácia z môjho stanoviska v Bratislave -Petržalke, kde som sa z divergentných dôvodov zdržal až do nedele 2. augusta.

Základná zostava

Medzitým sa v Záježovej na majeri Polomy pod vedením nášho kolegu Sľubomíra -ostrieľaného ekoaktivistu- podarilo ustanoviť prvý slovenský oficiálny letný gay-tábor, do ktorého svojou hlbokou ľudskou účasťou prispeli aj také veličiny nášho neverejného života ako napríklad gumodárny Vesnoslav, hbitoprstý Pepé, štruktúrotmelný José, psohlavý Asen, ľúbezný Boško, či Mižú trávolezec, Miloň slušnopravec a Páfka da kámera. Výpravu svojim štebotom, portvišovou choreografiou a telocvikárskym temperamentom výdatne obohatili dve dámske bodygárdky a jeden dlhovlasý Martýr.

Čím ďalej, tým lepšie

Táto nekompletná konštelácia sprvoti vyvíjala aspoň v náznakoch určitú všeobecne prospešnú diletantistickú pasivitu, avšak márne. Všetky radovánky boli pod ťarchou predsudkov prameniacich vo vegetariánskych a prírodno-ochranárskych imperatívoch zmietnuté zo stola. Nik nenašiel odvahu porušiť zákaz požívania živočíšnych produktov vrátane S-M, čiže sádla a masla. Jedálny lístok sa obmedzil na lístok púpavový, skoroceľový, šalátový, sem-tam nejaké tie pokrmy zo zemiakov, fazule, či zeleniny a krupičnú kašu. Za týchto okolností prirodzene nebolo vhodné ani hrešiť proti prírode. A tak ani po trojdňovom vzájomnom oťukávaní takpovediac nebolo do čoho pichnúť.
Ale potom som našťastie prišiel ja so svojím intelektuálnym potenciálom. Mojim prvým krokom bol návrh, aby sme v rámci obnovy starých remesiel oživili i to najstaršie. V súlade so šťavnatými argumentami podopretou víziou sme teda jednozmyselne prijali plán prestavby miestnej stodoly na nerestinec.

Horory z lánov

Nasledujúce ráno sme sa vybrali do poľa s cieľom pokoriť úrodu obilia brilantnou kosbou. Ibaže koriť sme sa museli napokon my. S kosou si dokázal poradiť iba Pepé, keďže ho život naučil, ako sa načim oháňať. Ostatní sme so zvesenými ušami zašli po vriesla (zošili povriesla) a voľky-nevoľky nastúpili do potupného výkonu snopoväzby. Aby nám práca išla od ruky, usporiadali sme súťaž o najdoráňanejšieho (ublí)ženca a najudatnejšiu (súlo)žnicu. Po odovzdaní sladkých odmien víťazom (múčniček pre mučeníka, kofila pre nekrofila) nasledovali symbolické dožinky pozostávajúce z nočného pochodu na Sekier (odľahlá časť Záježovej), granadierskeho pochodu a série rezkých pochodov prevažne fyziologického rázu.

Boj o kupé...

Ďalší deň chcel ktosi stoj čo stoj zrealizovať svoje mokré sny. Zdalo sa nám humánne prejaviť náležitú ústretovosť, nuž sme navštívili renomované kúpalisko v susednej obci zvanej Pliešovce. (Po našej okupácii už iba Peliešovce.) Na mieste činu sa spomedzi našej skupiny svojvoľne odčlenila frakcia avanturistov-naturistov. Táto sa v nestrážrnej chvíli zbavila všetkých textilných zvrškov a začala sa na nás -klasicky zaodetých zvlhlíkov- dívať zvrchu. Skrátka - o nudu bolo razom postarané.

Paranormálne úkazy

S pribúdajúcimi dňami bolo možné na jednotlivcoch i celom kolektíve badať výrazné zmeny. Okrem tmavšieho odtieňa pokožky, spôsobeného lúčmi slnka a totálnou absenciou regulérneho vodovodu, išlo o rapídne sa zvyšujúcu mieru vytočenosti. (Nemá zmysel sa vykrúcať, ani mne sa nevyhol kľavotočivý fenomén slovutnej panny podpredsedníčky Jekateriny Aproximovny.) Na skutočných majstrov-brtníkov sa v tomto smere vypracovali José s Asenom, keď svojím vystupovaním v preplnenej prímestskej linke vytočili aj miestne babky-demokratky. Obaja, čoby lídri občianskych združení Habio a Býlý psy, im totiž názorne a zblízka predviedli ako má správne vyzerať fúzia na najvyššej úrovni.

Prevencia a dekadencia

S blížiacim sa dátumom ukončenia našej misie (7.august) sa situácia postupne stabilizovala. Zopár ľudí sa kvôli pracovným povinnostiam predčasne porúčalo, niekoľko domorodcov na oplátku oneskorene asimilovalo a nás svojou návštevou poctil tarotový šejk I. van den drúg. Nemohol si predsa nechať ujsť osvietenú Vesnoslavovu prednášku o účinkovaní retroaktívnych výtrusov v ľudskom organizme a navliekaní latexového brnenia, vďaka ktorému sa nielenže nespálite pri preskakovaní vatry slastnej vrchovatosti, ale sa naviac nemusíte obávať ani nechránených stykov so svorkou zachrípnuto peniacich havkáčov, ktorí náruživo strážia poklady vetrom ošľahaných a na smrť vysilených Záježovčanov.
To je všetko. Ste zvedaví, ako to bolo naozaj? Opýtajte sa priamych účastníkov! Alebo príďte nabudúce a uvidíte. Záježová 1999 je tu čo nevidieť.

S invenciou sebe vlastnou za mimovedomej podpory Rady Európy zaznamenal a subjektívne vyhodnotil Timo Bastriguli